Prvý patent na parnú turbínu v histórií získal Slovák z Bratislavy Wolfgang Kempelen.
Wolfgang von Kempelen bol prešporský polyhistor, vynálezca, štátny radca, výtvarník a dramatik, známy predovšetkým ako konštruktér šachového automatu Turek. Tento šachový stroj, ktorý mal podobu Turka fajčiaceho nad šachovnicou, spôsobil senzáciu po celej Európe. Pod šachovnicou sa vraj nachádzal zložitý mechanizmus, no niektorí tvrdili, že v ňom bol ukrytý človek. Kempelen s týmto automatom vyhral väčšinu zápasov, vrátane tých s Napoleonom a pruským kráľom Fridrichom II., čo len pridalo na jeho mystickej aure. Šachový automat bol konštruovaný ako atrakcia na prianie cisárovnej Márie Terézie, ktorá si Kempelena vážila pre jeho iné technické vynálezy a zásluhy.
Kempelen bol všestranný génius. Študoval filozofiu a právo, ovládal sedem jazykov a bol literárne aj hudobne nadaný. Svoje vynikajúce schopnosti využíval v rôznych oblastiach – postavil pontónový most cez Dunaj a divadlo v Budíne, navrhol výťah poháňaný koňmi v soľných baniach, ktorý uľahčil prácu baníkom, a zdokonalil zariadenie v týchto baniach. V Bratislave vyriešil zásobovanie hradu vodou vynálezom, ktorý posielal vodu do výšky 80 metrov. Navrhol aj prvý hovoriaci stroj, predchodcu gramofónu, a prvé prakticky použiteľné zariadenie na písanie pre nevidiacich. Pre chorú cisárovnú skonštruoval polohovateľnú posteľ.
Kempelenova práca pre nevidiacich bola mimoriadne významná. Slávnu viedenskú nevidiacu speváčku, klaviristku a skladateľku Máriu Teréziu von Paradis naučil čítať a písať pomocou písmen vystrihnutých z papiera a textu perforovaného špendlíkom do papiera. Neskôr pre ňu skonštruoval príručný tlačiarenský lis, na ktorom dokázala hmatom rozlíšiť písmená a pomocou vodiacich drážok sádzať text a tlačiť ho na papier.
Hoci jeho šachový automat Turek spôsobil senzáciu a preslávil ho, Kempelenovi tento vynález skôr uškodil. Po smrti Jozefa II. sa dostal do finančných problémov a bol obvinený zo sprisahania, čo mu znemožnilo dokončiť rozpracované vynálezy. Zomrel vo Viedni v roku 1804.
Jeho život a dielo sú dnes pomerne málo známe, najmä v jeho rodnej Bratislave, kde by si zaslúžil väčšie uznanie. Kempelen bol renesančná osobnosť a vedec s celosvetovým presahom, ktorý sa snažil svojimi vynálezmi zlepšiť svet. Napriek tomu, že bol etnický Nemec, jeho prínos pre Bratislavu a celý svet je nesmierny. O Kempelena sa paradoxne viac zaujímajú odborníci vo svete, ako doma, kde by mohol byť považovaný za symbol mesta podobne ako Kafka pre Prahu alebo Mozart pre Salzburg.
Zdroje:
https://www.amavet.sk/wolfgang-kempelen/
https://vydrica.com/bratislavsky-genius-kempelen-iluzionista-proti-svojej-voli/