Jeden z najdlhšie fungujúcich podnikov na svete - Kremnická Mincovňa
Mincovňa Kremnica, štátny podnik, je slovenská mincovňa sídliaca v Kremnici. Založená bola 17. novembra 1328 kráľom Karolom I., ktorý povýšil osadu Kremnica na mesto a udelil jej privilégium na prevádzku mincovne. Táto mincovňa nepretržite vyrába mince už takmer sedem storočí, čím sa radí medzi najstaršie neustále fungujúce podniky na svete. Okrem mincí sa v Kremnici vyrábajú medaily, plakety, žetóny, odznaky, vyznamenania, primátorské reťaze a mnoho ďalších výrobkov. V roku 2011 sa Mincovňa Kremnica stala súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva.
Historický Vývoj
Kremnická mincovňa bola od svojho vzniku významným centrom mincovníctva. V stredoveku, počas vlády Anjouovcov, sa v nej razili zlaté dukáty s rýdzosťou 23 karátov a 9 grénov, čo predstavovalo rýdzosť 0,990. Tieto mince boli kópiami florentských florénov a boli považované za najtvrdšiu menu Európy. Dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu boli mimoriadne cenené. V Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov.
Od roku 1553 sa v Kremnici začali pravidelne raziť strieborné mince – toliare. Tradícia toliarových mincí siaha až do rokov 1499 - 1506, keď sa razili turzovské veľké mince známe ako guldinery alebo poltoliare.
Kremnická mincovňa sa stala popri budínskej najdôležitejšou mincovňou Uhorska, a svoje postavenie si udržala aj počas trvania monarchie a v časoch československého štátu. Po roku 1918 sa v mincovni razili všetky československé a slovenské koruny (keďže Kremnická mincovňa bola počas ČSR jediná mincovňa v republike) spolu s množstvom zahraničných mincí pre viac ako 40 krajín.
Obe svetové vojny 20. storočia zasiahli prevádzku a majetok mincovne. Po prvej svetovej vojne boli z mincovne odviezané všetky stroje, po druhej svetovej vojne bola poškodená raziareň. V oboch prípadoch sa podnik podarilo zachrániť a obnoviť.
V roku 1986 sa výroba presunula do nového závodu za mestom. V roku 1992 sa začali prípravy na razenie mincí novej korunovej meny, ktoré odštartovali už 23. januára 1993 po vzniku Slovenskej republiky. Po roku 1989 sa mincovni podarilo preniknúť na nové zahraničné trhy, získala certifikát na razbu eurových mincí a začala raziť prvé slovenské euromince v roku 2008.
Od roku 2009 predstavovali základ výrobného programu razby obehových mincí najmä pre latinskoamerické krajiny (Paraguaj, Uruguaj, Nikaragua, Guatemala, Argentína, Venezuela, Kostarika, Kolumbia, Honduras), pre Bangladéš a Srí Lanku, ale aj pre ďalšie krajiny ako Tunisko, Mauritánia, Bielorusko, Slovinsko, Estónsko, Arménsko, ako aj každoročné dorazby slovenských euromincí pre NBS.
Technologické Inovácie
Razba mincí bola pôvodne vykonávaná ručne, no začiatkom 18. storočia zaviedla kremnická mincovňa vretenový raziaci lis – balanciér, ktorý sa stal vzorom pre mincovne v Prahe a Viedni. V roku 1785 boli vretenové raziace lisy zdokonalené použitím hnacieho remeňa.
Architektonické Dedičstvo
Objekty mincovne v opevnenom meste Kremnica sú postavené na mieste starších meštianskych domov. Mincovňa mala pôvodne charakter gotickej obrannej pevnosti, začlenenej do mestských hradieb. V priebehu času prešla viacerými renesančnými a neskoršími slohovými úpravami.
Medailérska Tvorba
Medailérska tvorba v Kremnici zahŕňa medaily, plakety, rady, vyznamenania, odznaky, účelové známky a žetóny. Medaily sú vnímané ako pamäťové médium s vyššou výtvarnou úrovňou ako mince, nie sú súčasťou platobného styku a slúžia na prezentáciu historických udalostí a významných osobností.
Mincovňa Kremnica razí okrem obehových mincí aj pamätné a zberateľské mince z drahých kovov. Po zavedení novej eurovej meny na Slovensku sa vyrábajú pre NBS pamätné mince v nominálnej hodnote 2 €, zberateľské mince zo striebra v nominálnych hodnotách 10 € a 20 € a zlaté mince v nominálnej hodnote 100 €.
Mincovňa Kremnica je ojedinelým fenoménom a pýchou Kremnice a celého Slovenska. S takmer sedemstoročnou nepretržitou výrobou je symbolom histórie, tradície a kvality slovenského mincovníctva.
Zdroje:
https://www.visitkremnica.com/mincovna/