Jozef Dekrét Matejovie - priekopník Slovenského lesníctva.

Jozef Dekrét Matejovie - priekopník Slovenského lesníctva.

Jozef Dekrét Matejovie patril medzi najuznávanejších lesníckych odborníkov na prelome 18. a 19. storočia. Narodil sa 12. júl 1774 do drevorubačskej rodiny v Dobroči. V Brezne vychodil triviálnu školu a piaristické gymnázium. Po škole bol nádenníkom (pomocný robotník) pri meračských prácach jozefínskeho katastra. O dva roky nato už túto prácu vykonával samostatne. Roku 1808 bol menovaný za polesného (vedúci polesia (lesnícka oblasť)) v Brezne. V tomto období sa začal často stretávať s českým lesníkom a budínskym inšpektorom Františkom Duškom, ktorého fascinovala Dekrétová činnosť. Keď sa potom v roku 1814 v Banskej Bystrici uvoľnilo miesto komorného lesmajstra, na Duškov návrh vymenovali práve Jozefa Dekreta Matejovie.

Lesomajster je odborník na les a jeho správca, a teda už je to vysoká pozícia, ktorú v tom čase zastávali výhradne šľachtici. Zároveň v tom čase už pôsobili študovaný lesnícky odborníci z Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. O to viac znamenal postup Jozef Dekréta keď bol v tejto oblasti takpovediac samoukom. Jozef Dekrét Matejovie sa však počas svojho pôsobenia stal geodetom, kartografom, lesníkom, účtovníkom aj ekonómom. Vďaka jeho činnosti bol uznávaným lesníckym odborníkom schopný lesomajsterského úradu.

 

Jozef Dekrét ako lesmajster

Jozef Dekrét od nástupu na post lesomajstra budoval z lesomajsterského úradu autoritu, ktorá časom nadobudla rešpekt potrebný na presadenie Dekrétových nariadení pre robotníkov. Jozef Dekrét Matejovie sa zapríčinil o umelé zalesňovanie, pestovanie lesa, vytýčenie hranice lesov, zmenšovanie rubných plôch, hospodárnej ťažbe a využívaní dreva, rentabilitu lesnej prevádzky, zdokonaľovanie evidencie a ochranu lesa, sociálne reformy na zlepšenie sociálnych podmienok lesných robotníkov atď. Jeho vzorné lesné hospodárstva sa stali cieľom exkurzií. Navštevovali ich predovšetkým frekventanti lesníckeho odboru Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Jeho pozemkové úpravy, ktoré zakreslil do tzv. osadníckej pozemkovej knihy, prežili aj zánik Uhorska. Ich platnosť skončila až v rokoch 1950 – 1953.

 

Dekrétové reformy:

Výsadba lesov
Pred Jozefom Dekrétom bola výsadba stromov značne zanedbaná. Nástup baníctva a hutníctva si vyžiadalo veľkú spotrebu dreva čo malo za následok zdevastované lesy na Hornom Pohroní. Lesy sa nedosádzali. Nechávali sa prirodzene zalesniť čo však nestačilo. Jediné nariadenia, ktoré sa vzťahovali na holoruby bol zákaz pastvy kôz na týchto miestach. Až napokon Jozef Dekrét prišiel s účelnou výsadbou stromov a to konkrétne ihličanov – smreku, smrekovcu a borovici, no zakladal aj zmiešané porasty. Viaceré z nich sa zachovali dodnes. Do roku 1838 zalesnil 3 942 ha (6 358 futbalových ihrísk) holín, a to aj v najextrémnejších polohách. V jeho práci pokračovali aj jeho nástupcovia a podarilo sa tak na začiatku dvadsiateho storočia opäť zalesniť prakticky celú oblasť.

Zalesňovaniu vyťažených plôch sa však zo začiatku bránili mestá Banská Bystrica a Brezno, s ktorými sa Dekret dostal do sporu. Plochy boli podľa nich vítanými pastvinami. Časté bolo dokonca úmyselné ničenie stromčekov. Škody dosiahli 7236 zlatých, čo mesto na Dekretove nástojenie napokon aj zaplatilo.

Jozef Dekrét započal kultivavanie a obnovu slovenských lesov.

 

Sadenice
Zo začiatku Jozef Dekrét Matejovie vysádzal holoruby priamo nazhromaždenými semiačkami. Neskôr sa však ukázalo že je efektívnejšie sadiť priamo vyrastené sadenice, ktoré sú vypestované v lesnej škôlke. Aj tento postup sa začal uplatňovať od doby Jozefa Dekréta Matejovie.

 

Spúšťanie dreva
J. Dekrét zaviedol nové spôsoby prepravy dreva z horných častí lesa, jednak po vode(cez horské vodné rigoly) ale aj súši. Nové metódy boli šetrnejšie k lesu, a uľahčili presun dreva z odľahlých oblastí. Aj to pomohlo k zmierneniu ťažby v blízkych lesoch, keďže sa drevo dalo dovážať.  

 

Používanie ručnej píly
V roku 1825 J. Dekrét prizval lesníkov z rakúskeho Švajerska aby miestnych drevorubačov naučili nové metódy ťažby dreva, napríklad používanie ručnej píly čo dovtedy bola nepopulárna možnosť. Používanie píly znižovalo straty drevnej hmoty a tak to Jozef Dekret odmeňoval príplatkami tak isto ako aj nízke pne (čo znamená nízko odpílený strom).

 

Sociálne reformi
Jozef Dekrét nezabudol na pomery, z ktorých pochádzal a tak bol aj humáne mysliaci odborník, ktorý sa snažil pracovať na podmienkach v akých pracujú robotníci.

Predtým keď sa drevorubač zranil v lese pri práci, nedostal žiadne odškodné. Jozef Dekrét presadil sociálnu podporu(tzv. krongeltu) pre robotníkov, ktorí utrpeli zranenie pri práci v lese.

V čase nástupu Jozefa Dekréta Matejovie dochádzalo k strate hodnoty meny(inflácia ). Robotníci v lesoch však boli vyplácaní rovnakú sumu, čiže dostávali časom stále menej peňazí za svoju prácu. Jozef Dekrét preto presadil aby sa plat robotníkov odvíjal podľa aktuálneho menového kurzu.

 

Písomné práce
J. Dekret Matejovie spolupracoval aj so zahraničnými lesníckymi odborníkmi, ako bol nemecký univerzitný profesor Henrich David Wilkens (1763 – 1832) či Rakúšan Rudolf Feistsmantel (1805 –1871). Vypracoval viaceré inštrukcie, v ktorých sformuloval svoje odborné poznatky. Uvádzal v nich povinnosti majstrov, cenník na odhadovanie škôd, ktoré spôsobovalo pasenie, manipuláciu s drevom, výrobu dreveného uhlia, využívanie lesov baníctvom či plavenie dreva. V rokoch 1809 až 1826 vydal protokol o svojich zalesňovacích prácach, do ktorého pridal aj svoj životopis.

Za úspešnú činnosť v lesníckej práci ho vyznamenal Hlavný komornogrófsky úrad. Na druhej strane ho však aj obvinili za zvýšenie prevádzkových nákladov. To však bolo pri maloplošnom hospodárení nevyhnutné. Jeho poslednou prácou bol návrh na postavenie vysokej pece v Pohronskej Polhore.

Jozef Dekret Matejovie zomrel v Banskej Bystrici 18. januára 1841 na zápal pľúc. Pochovali ho na banskobystrickom cintoríne. Jeho hrob sa dodnes zachoval.

Pamätník
Najstarší pamätník  J. D. Matejovie bol postavený na skalnom brale pri obci Dolný Jelenec - miesta, ktoré patrilo do pôsobiska J. D. Matejovie. Pamätník bol odhalený už v roku 16. 9. 1913. Návrh a realizácia reliéfu je dielo Františka Šidla, kamenárske práce vyhotovil Dezider Schvartz. Pôvodný maďarský text bol v 60. rokoch 20. storočia doplnený slovenským. V okolí sa nachádza jeden z posledných existujúcich porastov založených J. D. Matejovie pri jeho zalesňovacích akciách v oblasti Starých Hôr. Na rozlohe 6,22 ha sa nachádza vekovo aj priestorovo diferencovaný porast s cennými mohutnými smrekovcami, smrekami, jedľami a bukmi s vekom takmer 200 rokov.

 

Pozoruhodné na Jozefovi Dekrétovi Matejovie bolo práve to, že napriek relatívne nízkemu vzdelaniu (dokončil len nižšie gymnázium) sa vedel vypracovať na tak vysokú pozíciu ako komorný lesmajster, pričom treba podotknúť, že v tomto období už mala Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici tradíciu výučby schopných absolventov v obore lesníctva.

Jozef Dekrét Matejovie svojimi pokusmi a skúsenosťami z lesa odhalil čo presne treba robiť, aby sme zachovali nielen seba ale aj život na území, na ktorom žijeme. J. Dekrét je tak ďalším príkladom bohatej slovenskej lesníckej histórie.

Viac o Jozefovi Dekrétovi sa dočítate v knihe „Svätý z Hándľov“ - názov je odvodený od Dekrétovej prezývky „Svätý Jozef z Handľov“, ktorú mu dali tunajší ľudia. Jozef Dekrét napriek svojej úspešnej kariére nezabudol na svoj pôvod a rodný kraj, čo si ľudia nesmierne vážili.

„Zachovať lesy potomstvu, lebo oni sú predpokladom udržania života na Zemi“.  - Jozef Dekrét Matejovie