Prvú výškovú budovu v Číne navrhol Slovák Ladislav Hudec
Ladislav Eduard Hudec bol potomkom dvoch starobylých slovenských rodov Hudecovcov a Škultétyovcov. Hudecovci boli široko rozvetveným rodom mlynárov pôsobiacich prevažne v zvolenskej stolici, v blízkom okolí miest Banská Bystrica a Zvolen. Vplyvom priemyselnej revolúcie a úbytku vodných mlynov sa jeho otec Juraj Hudec rozhodol pre profesiu staviteľa. Matka Pavla Škultétyová pochádzala zo zemianskeho rodu Škultétyovcov z Dolnej Lehoty, ktorých členovia boli evanjelickými kňazmi a národno-kultúrnymi dejateľmi. História oboch rodov mala veľký vplyv na formovanie osobnosti budúceho architekta.
Aj keď sa v minulosti písalo, že sa Hudec narodil „v maďarskej rodine v severnom Maďarsku v meste Besztercebanyia...“, pravda je, že sa narodil v Banskej Bystrici v roku 1893, v čase, keď Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Vo svojom vlastnoručne písanom životopise pre maďarské úrady uviedol, že po matke je Maďarom. Avšak podľa jeho dcéry Alessa de Wet v genealógii nenašli žiadnych maďarských predkov.
Do roku 1939 boli Ladislav Hudec a jeho tri deti československými občanmi. Všetky Hudecove dcéry sa však vydali do Maďarska, kde sa vďaka maďarskej časti jeho rodiny oživil záujem o jeho odkaz a dielo. Na počiatku 20. storočia vrcholil tlak maďarizácie na Slovensku, preto Ladislav/László Hudec mohol chodiť iba do maďarských škôl a architektúru vyštudoval v Budapešti. V roku 1914 sa stal členom Uhorskej kráľovskej spoločnosti architektov a už v tom roku sa dobrovoľne hlásil do uhorskej armády.
Hudec sa dostal do Šanghaja po úteku z ruského zajateckého tábora na Sibíri. Vybudoval si tam prestížnu firmu L.E. HUDEC a v rokoch 1918 – 1947 realizoval v Šanghaji vyše 60 stavieb, z ktorých viac ako polovica sa stala kultúrnymi pamiatkami Číny. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí prvá výšková budova v Šanghaji, 22-poschodový Park Hotel, postavený v rokoch 1933-34. Tento hotel otvoril dvere pre nový rozvoj mesta a pripravil cestu pre súčasné developerské projekty.
Meno Ladislava Hudeca je v Ázii vyslovované s veľkou úctou, pričom v Šanghaji postavil aj prvú klimatizovanú nemocnicu a vyprojektoval tri významné budovy na prestížnom Ľudovom námestí vrátane prvého kina. Počas druhej svetovej vojny získal maďarský pas a stal sa maďarským honorárnym konzulom v Šanghaji, kde využil svoju pozíciu na záchranu židovských rodín. Keď v Číne vypukla občianska vojna, Hudec s rodinou odišiel do Európy, neskôr emigroval do USA, kde vyučoval na univerzite v Berkeley. Zomrel v roku 1958 na zlyhanie srdca a na základe jeho želania bol pochovaný v Banskej Bystrici.
V roku 2011 sa podarilo objaviť rodný dom Ladislava Hudeca a preskúmať históriu jeho rodiny. Pri príležitosti výročia jeho narodenia bola 8. januára 2012 odhalená pamätná tabuľa na jeho rodnom dome v Banskej Bystrici
Hudec je považovaný za "most", ktorý spája Slovensko s Maďarskom a Európu s Čínou, a jeho meno je dodnes známe najmä v Šanghaji, kde jeho diela vzbudzujú obdiv tisícok turistov. V roku 2010 bol o ňom natočený film "Zmenil tvár Šanghaja", ktorý približuje jeho život a tvorbu z pohľadu jeho detí.
Zdroje:
https://www.lehudec.org/historia-rodiny
https://hashtag.zoznam.sk/kto-bol-ladislav-hudec/
https://www.westwing.sk/inspiration/trendy/architekti/ladislav-hudec/