Príbeh zimy a tmy: Ako Fíni postavili z trosiek vzorovú krajinu

| Pravoslav

Na začiatku bol človek. Jazykovedec fascinovaný neobyčajnými jazykmi. Bol zamilovaný do dvoch jazykov: Fínštiny a Wejlštiny. Bol nimi tak ohúrený že na základe nich začal vytvárať vlastné jazyky. Ako pozadie pre tieto jazyky vytvoril príbeh, ktorý ďalej rozvíjal a napokon ho spísal do knihy. Tento príbeh dnes poznáme ako Pán Prsteňov. Tolkien vždy zdôrazňoval, že príbeh nikdy nevytvoril jazyk ale jazyky vytvorili príbeh.

Podobne ako náročnosť a osamelosť Fínskeho jazyka aj samotná história Fínska bola ťažká a do značnej miery izolovaná. Teraz už vieme ako príbeh tejto severskej krajiny dopadol. Otázkou ale ostáva: Ako Fíni dokázali vybudovať z trosiek jednu z najvyspelejších krajín sveta.

 

Pod Ruskou nadvládou 

 

Fínsko bola krajina stáročiami sužovaná bojmi medzi Švédmi a Rusmi, kde zohrávala Fínska pôda len úlohu bojiska. Od 19. storočia bolo Fínske územie časťou Ruska a predtým bolo odjakživa súčasťou Švédskeho kráľovstva.

Pod Ruskou správou sa Fínsku dostali zo začiatku väčšie práva a priestor na rozvoj vlastnej identity. Pod Alexandrom || Fíni mali vlastný senát, armádu, poštu a hlavne fínskych ľudí na úradoch. Dôležite je taktiež podotknúť že sa v tomto období postavili prvé železnice vo Fínsku (primárne spájali Fínsko s Ruskom) a začali vznikať vo Fínsku firmy ako napr. Fiskars.

Po nástupe nového panovníka sa začala tvrdá rustifikácia. Fínska armáda bola rozpustená, pošta zlúčená s Ruskou, senát stratil právomoci, fínsky uradnici boli nahradený rukými. Bol to jasný signál o potrebe vlastného štátu.  

Medzičasom sa zároveň odohrávala 1. svetová vojna v Európe. Ruský ľud čo už mal plné zuby vojny, uskutočnil dve revolúcie, po ktorých sa chopili moci boľševici. Fínsko bolo podľa dokumentov stále súčasťou Ruska ale keďže novo boľševická vláda sa nedala zlúčiť s pôvodným Ruskom, vznikli pochybnosti o tom kde práve Fínsko patrí. Neistá budúcnosť Fínska bola rozhodnutá, keď 6. decembra 1917 Fínsky parlament odhlasoval nezávislosť. 

Vždy a všade sa nájdu odporcovia, čo nie sú spokojný s režimom, vládou a pod. Nebolo tomu inak ani vo Fínsku. Aj tu sa ocitli boľševici čo hlásali komunistickú propagandu a nakoniec zapríčinili revolúciu medzi tzv. červenými a bielymi. Keď takáto situácia nastane je dôležité mať osobnosť, ktorá povedie ľud. Napriek tomu že boľševici boli podporovaný sovietskym zväzom, na strane bielych stál významný generál Carl Mannerheim. Bol to skúsený generál a osobnosť bojujúci dlhé roky v cárskom vojsku, ktorý dokázal potlačiť revolúciu a zamedziť prevrat. (Carl Mannerheim zohral aj dôležitú úlohu pri 2. svetovej vojne).

 

Medzivojnové obdobie 

 

Vo Fínsku sa zväčša tešili obľube pravicové strany. Sovietsky zväz spolu s komunistami boli vnímaný ako nepriatelia. Aj keď o nepriateľoch ľudia dobre vedeli, bolo ťažké určiť spojencov. V občianske vojne dostali "bieli" pomoc od Nemecka a tak bolo považované za jedinú krajinu, na ktorú sa Fínsko zásadnejšie orientovalo.  

Novovzniknutý Sovietsky zväz však nezabudol na Fínsko a po upevnení moci otvoril rozhovory o Fínsko-Ruských hraniciach. Sovietsky zväz vymáhal od Fínska pohraničné oblasti Karélie, ostrovy a prístavy vo Fínskom zálive - predovšetkým na zabezpečenie mesta Petrohrad (predtým Leningrad). Fínska vláda však odmietla odovzdať diskutované územia Sovietskemu zväzu, a tak nasledovala Zimná vojna.

 

Obdobie 2. svetovej vojny

 

Zimná vojna (1939-1940) začala útokom na Fínske pohraničné územia. Fínsko, ktoré sa ešte spamätávalo z občianskej vojny a bolo zďaleka horšie vojensky vybavené ako Sovietcky zväz prekvapivo vzdorovalo. Predtým nejednotný národ sa v tejto vojne prvýkrát  zjednotil. Z tohto obdobia sa Fíni vyznamenali ako odvážny a dôvtipný národ. Známe sú zábery fínskych vojakov ako sa na bežkách presúvajú cez husto zasnežený terén. Známy je aj zatiaľ najúspešnejší odstreľovač všetkých čias: Simo Häyhä. Západné krajiny odsúdili Sovietsku agresiu vyčlenením Sovietskeho zväzu zo spoločenstva národov. Bol to veľký úspech vo svete a hlavne Fínom ukázalo čoho sú schopný.   

Čísla sa však nedajú oklamať a tak Fíni museli sa dať po čase na ústup. Určitý čas Francúzi a Briti chceli poslať do Fínska vojenskú pomoc ale Švédi a Nóri odmietli aby zásoby išli cez ich územia a tak sa Fíni ocitli úplne sami čeliaci niekoľkonásobne väčšiemu nepriateľovi, izolovaní od zvyšku Európy.. 

 

Posledná záchrana bola spolupráca s nacistickým Nemeckom. Fíni si nemali z čoho vyberať a tak súhlasili. Nemci dodali Fínom potrebné zbrane na obranu pod podmienkou že im za to Fíni pomôžu s inváziu do Ruského stredozemia. Vojna šla ďalej, Fíni boli ďalej bombardovaní Ruskom, Británia vyhlásila vojnu Fínsku a nacistické Nemecko sa blížilo smerom na Leningrad (dnes Petrohrad).

Toto bolo posledný krát keď sa Fínom darilo. Spolu s Nemeckými vojskami zatláčali Rusov späť od Fínskeho územia. No potom sa karta obrátila, nemecké vojská slabli, a Rusi boli opäť pripravený na inváziu do Fínska. V tomto momente to bola konečná pre Fínov. Stalin poslal do Helsínk ultimátum, v ktorom požadoval od Fínska aby prenechali pohraničné územia Sovietskemu zväzu, aby zaplatili povojnové reparácie Sovietskemu zväzu a aby všetky nemecké vojská do 2 týždňov opustili Fínsko inak Sovietsky zväz natrvalo obsadí fínske územie, a to by bol koniec samostatného Fínska.

Posledná požiadavka bola nereálna a Rusi o tom dobre vedeli - v tom čase boli nemecké vojská v severnom Fínsku (Laponsku), skade cesta trvala ďaleko viac ako 2 týždne. Fíni boli nútený vyhnať Nemcov násilne čo sa nezaobišlo bez odozvy, začala tzv. Laponská vojna na severe.

 

Povojnové obdobie

 

Skončila sa 2. svetová vojna. Po bombardovaní Sovietckym zväzom, je Fínsko v totálnych troskách, pripravené o pohraničné územia, donútené zaplatiť povojnové reparácie Sovietskemu zväzu vo výške 300 miliónov amerických dolárov (v dnešných cenách by to bolo 6,34 miliárd amerických dolárov) čo pre zničený štát vojnou nebolo nič ľahké. Zároveň pod Ruským tlakom bolo Fínsko nútené odmietnuť finančnú pomoc zo strany Spojených štátov. 

 

Napriek všetkému, v roku 1952 posledný vypravený vlak dodávok splácajúcich vojnové reparácie prekročil hranicu medzi Fínskom a Sovietskym zväzom. Fínsko sa tak stáva jedinou krajinou, ktorá splatila vojnové reparácie z 2. svetovej vojny skôr ako sa zaviazala. 

 

Platenie reparácií Sovietskemu zväzu bolo vykonané vo forme dreva a uhlia. Fíni na základe nutnosti platenia reparácií naštartovali svoju ekonomiku práve na lesníckom priemysle, vďaka čomu sa Fínsko vypracovalo na lídra v lesníckom priemysle vo svete. Reparácie čo predtým vyzerali ako potopa pre Fínov nakoniec nakopli Fínsku ekonomiku. Povinnosť dodať materiály Sovietskemu zväzu vytvorilo pracovné miesta po celom Fínsku. Tak sa začala cesta za budovaním úspešnej krajiny.

Fínsko po vojne je neustále vystavované Sovietskej hrozbe. Vo Fínsku sa stále našli ľudia čo sympatizovali s komunistami. Vykonávali demonštrácie, pochody a podobné aktivity na zvrhnutie vlády. Navyše títo ľudia boli podporovaný Sovietskym zväzom. Niektorí z nich dokonca ukazovali Československú cestu ku komunistom ako ukážkový príklad, ktorý by aj Fíni mali nasledovať. 

 

Napriek tomu komunisti nikdy zvolený neboli, naopak boli pravidelne volené pravicové strany. Kvôli čomu ? - osobnostiam. Vo Fínsku sa vždy našla silná osobnosť, ktorá držala ľud pokope aj v tých najťažších chvíľach. Či už to bol skôr spomínaný Mannerheim, alebo Juho Kusti Paasikivi, ktorý riadil zahraničnú politiku Fínska po vojne. Vďaka nim komunisti neboli vo Fínsku nikdy úspešný. 

 

Medzinárodné vzťahy

 

Fíni vždy museli rátať so sovietskou hrozbou, preto aj ich zahraničná politika bola viac menej neutrálna. Bol to jediný spôsob ako nevyprovokovať ďalší konflikt so Sovietskym zväzom. Prvý odvážny krok prišiel v roku 1994 keď Fíni vstúpili do Európskej únie a prijali Euro. 

Dnes keď sa obzrieme na Fínsko je to pokroková krajina s najlepším školstvom, najväčším vývozom dreva  v Európe, najnižšou korupciu a zároveň podľa štatistík najšťasnejšiou krajinou na svete. 

 Toto len ukazuje húževnatosť fínskych ľudí po 2. svetovej vojne, keď doslova z ničoho vybudovali robustnú krajinu. . Fíni spadli tvrdo na zem a mali na výber buď sa rýchlo postaviť a začať konať alebo bedákať nad ich osudom a nechať sa pohltiť Sovietskym zväzom. V tejto otázke rozhodli osobnosti, ktoré v týchto situáciách ukázali cestou, ktorou sa vydať.

 

Zdroje: